ROZHOVOR: Slovenská spisovateľka Tatiana Macková – jej svet kníh a láska k dávnej histórií 1


Tatiana Macková patrí k vynikajúcim slovenským spisovateľkám, ktoré sa do povedomia čitateľov a priaznivcov kníh dostali práve vďaka jedinečným románom odohrávajúcim sa najmä v minulosti.

Históriu Slovanov, na ktorú sa zameriava vo väčšine svojich kníh vykresľuje s naozajstnou precíznosťou i veľkým dôrazom, čo najdôveryhodnejšie zachytiť dobové skutočnosti a fakty.

Rovnako profesionálne sa vie oddať aj ďalším žánrom, nech je to akýkoľvek, ktorému sa vo svojej tvorbe rozhodne venovať.

 

 

 

Prečítajte si rozhovor a zistite viac   

 


🔸 Tánička, tvoja tvorba je veľmi rôznorodá. Nezameriavaš sa len na jeden žáner, práve naopak. Tvoje príbehy sú jedinečné a čítajú sa skoro sami. Povedz, čo ťa priviedlo k písaniu? Aké boli tvoje začiatky?

 

– Ďakujem za pochvalu, Lucka. Ak sa dá za začiatok písania považovať nedokončená detektívka z detstva,  tak som začala písať dosť skoro. ☺ No dlhé roky potom som si príbehy vymýšľala bez toho, aby som ich zapisovala. Len tak, pre skrátenie dlhej chvíle. V puberte som trochu koketovala s básničkami, ktorými som vyjadrovala svoje pocity. Písanie  ma vždy upokojovalo. Ako silný introvert som sa nezvykla zverovať ľuďom, ale papieru. Ten to mlčky prijal, neprotestoval ani nemudroval, iba tu pre mňa vždy bol. A to zafungovalo aj teraz vo vyššom veku, keď odrástli synovia a ja som musela niečo so sebou začať robiť.

 

 


🔸 Momentálne máš na konte štyri krásne knižky, čoskoro ti vyjde nová a samozrejme určite pracuješ na ďalších. ☺ Ako to však bolo s tvojou prvotinou Syn lesov? Čo ťa inšpirovalo k jej napísaniu? Patríš k veľkým milovníkom fantasy žánru?

 

– Fantasy veľmi vyhovuje mojej zasnívanej povahe v znamení Rýb. Opantalo ma práve vďaka mojim deťom. Starší syn bol presne vo veku Harryho Pottera, keď objavil prvú knihu. Čudovala som sa, ako to vôbec môže čítať, a navyše s takým obrovským záujmom. No len čo som s chlapcami sedela v kinosále a za zvukov úžasnej hudby sa spod rockfortského stropu začali zlietať kŕdle sov, bola som stratená aj ja. Príbeh ma chytil natoľko, že som sa dokonca pustila do čítania kníh. Synovia s Harrym rástli, mladšiemu láska k fantasy príbehom zostala, a mne tiež. Každému, kto týmto žánrom pohŕda, vysvetľujem, že fantasy sú predsa všetky rozprávky, s ktorými sa my či naše deti stretávame.

O Synovi lesov hovorím, že má v mojom srdci špeciálne miesto, lebo je prvý. ☺ Je nedokonalý, trochu naivný, potreboval by zopár úprav, ale mám ho rada. Jednak preto, že to bol môj vôbec prvý dokončený pokus o knihu, potom preto, lebo je to fantasy a zvlášť preto, lebo je mojím holdom stromom. Je akýmsi vyjadrením mojich snov. Už som kdesi hovorila, že som ho napísala v šialenom tempe prakticky za dva týždne, lebo som chcela stihnúť termín uzávierky literárnej súťaže. Stihla som, potom som skolabovala a Syn lesov sa dostal do finále. Síce rozhádal porotu, z ktorej jeden člen vyhlásil, že je to profesionálne napísané fantasy, vhodné na vydanie, zatiaľ čo ďalší porotca text zatratil pod čiernu zem a mňa ako autorku pourážal, ako sa len dalo. Nech je ako chce, Syn lesov ma odštartoval. Odvtedy mám z času na čas písací „absťák“, kedy jednoducho musím nájsť tému a pustiť sa do nej.

 

 


🔸 Písanie je úžasná umelecká činnosť, či už ide o poéziu alebo prózu, a je rovnako obdivuhodná pri náučnej a odbornej literatúre. Čo znamená pre teba, Tánička? Je tvojim osobným vyjadrením?

 

– Písanie je pre mňa relax, oddych, záchrana, ale niekedy aj úplne vyčerpávajúca činnosť, lebo len čo sa dostanem do inej reality prežívaného príbehu, mám problém vracať sa z nej do skutočnosti. Ísť do roboty a normálne fungovať. A je tiež spôsobom, ako vyjadriť svoje pocity a názory. Mnohé z postáv vyslovujú to, čo si myslím.

 


🔸 Vo svojej tvorbe sa výrazne zameriavaš na históriu Slovanov. Je to veľmi zaujímavá a výnimočná téma. Prečo si sa rozhodla venovať vo svojich knihách práve tomuto historickému obdobiu? Čím si ťa slovanské dejiny získali?

 

– Čím staršia história, tým ma viac fascinuje. Práve tým, že vďaka nedostatku informácií dáva obrovskú možnosť pre fantáziu. Samozrejme pri snahe zachovať všetky známe fakty. A slovanské dejiny sa ma ako Slovenky  aj bytostne dotýkajú.

 

 


🔸 Milica a knieža – to je jedna z tvojich kníh, ktorá zachytáva práve toto obdobie a prvá zo série príbehov Nitky osudu. Príbeh je vynikajúco spracovaný, plný histórie, faktov, jedinečných postav, ich osudov a osobných príbehov v ceste za šťastím a láskou. Ako vznikla táto kniha? A samozrejme, ako sa zrodil jej príbeh? Čo ťa podnietilo a inšpirovalo?

 

– Milica a knieža začala vznikať pod pracovným názvom Kráľ v čase, keď som po dopísaní knihy Piate prikázanie pociťovala potrebu pustiť sa do čohosi nového. Tak som hľadala inšpiráciu. Na internete, v knihách. Aj som sa chvíľu hnevala, že ma nič neohúrilo a nezaujalo, až kým som neotvorila publikáciu Postavy veľkomoravskej histórie. Na samom začiatku bola časť venovaná Samovi. Najprv som tie stránky iba prehodila, potom som sa k nim vrátila. A bolo to! Záhadný muž z našej histórie, úspešný bojovník aj obchodník, schopný panovník, ktorý dokázal v tej dobe narobiť vrásky kráľovi mocnej Franskej ríše. Začala som hľadať údaje a fakty, tých však bolo žalostne málo. Prečítala som si niekoľko hypotéz, ktoré historici vyslovili o jeho pôvode, o jeho mene, o tom, odkiaľ pochádza. A ajhľa, dvere do inej reality sa pootvorili, a ja som uvidela príbeh. Aspoň v jeho hrubej podobe. Lebo často sa mi stáva, že zamýšľam niečo úplne iné, než sa z toho vyvŕbi a moje postavy mi prejdú cez rozum.

 

 


🔸 Ďalšou tvojou druhou, nemenej jedinečnou knihou, zo série príbehov Nitky osudu o živote slovanských panovníkov, je Tieňohra.  Tento úžasný román je voľným pokračovaním románu Milica a knieža, v ktorom čitateľ nájde  lásku a predovšetkým veľa histórie. Ako sa zrodila táto kniha? Aké pocity si prežívala pri jej písaní? ☺

 

Tieňohra naozaj na Milicu nadväzuje iba veľmi voľne. Jediným pojivom je pokrvná línia. Páčila sa mi totiž myšlienka, že Mojmír a Pribina, hoci nie sú príbuzní (aspoň v mojom príbehu, lebo ani toto nie je historikom jasné), sú vzdialenými Samovými potomkami. Preto kniha začína Samovou smrťou, ktorá znamenala aj zánik jeho ríše. Potom sa dej prenesie o dvesto rokov do čias rozkvetu Nitrianskeho kniežatstva. Keďže pochádzam z nitrianskeho kraja, postava Pribinu mi vždy bola blízka, možno preto som si ho pri písaní veľmi obľúbila. Ani o ňom či Mojmírovi sa tiež nevie veľa dôležitých faktov. Iba také tie základné. No a ja by som chcela vedieť, ako žili, či mali manželky, deti, priateľov. Ako to vlastne vyzeralo v dobe, keď na našom území bolo kresťanstvo čímsi vzdialeným a ľudia uctievali prírodu a svojich predkov. Preto som urobila to, čo predtým – čo som mohla, som si zistila a okolo chudobnej kostry faktov som vystavala príbeh, plný fikcie.

 

 


🔸 Už onedlho uzrie svetlo sveta tvoj celkovo piaty a zároveň tretí román z tejto série – Každý si nesie svoj kríž, ktorého vydanie je naplánované na október tohto roku. Čo prezradíš o tejto svojej knihe? Ako sa ti písala?  Na čo sa môžeme tešiť? ☺

 

– Kniha je priamym pokračovaním Tieňohry, ktorá skončila útokom na Nitru a útekom Pribinu z nej. Každý si nesie svoj kríž je názov, skrývajúci dvojzmysel. Je to totiž príbeh o nepriaznivom osude Nitranov (majú kríž vo význame „trápenie“), a súčasne o tom, že sú nútení prijať kresťanstvo alebo zomrieť (tu je kríž ako symbol kresťanstva). Čitateľ bude sledovať Pribinovu odyseu po Európe, život porobených obyvateľov Nitrianskeho kniežatstva, ale aj moravských dobyvateľov. Tých posledných som sa snažila vykresliť nielen ako tvrdých vojakov, ale tiež ako obyčajných ľudí, schopných lásky. Nešlo mi o nenávisť, ale o život mužov, žien a ich rodín, ktorí sa stretli za ťažkých čias, kedy museli prekonať nevraživosť, bolesť aj smútok a vyrovnať sa s realitou doby, ak chceli vôbec prežiť.

 


🔸 A ako je to s hľadaním historických skutočností a prameňov potrebných pre tvoje písanie? ☺ Odkiaľ čerpáš informácie? Je pre teba náročné nájsť nevyhnutné historické podklady týkajúce sa konkrétnych udalosti alebo faktov zo života Slovanov?

 

– Využívam internet a rôzne publikácie. Najužitočnejšia pre mňa bola práve kniha Postavy veľkomoravskej histórie, kde som našla veľa informácií. Problémom je, žiaľ, nespoľahlivosť mnohých zdrojov alebo absolútne zjednodušovanie údajov. Preto mám niekedy dilemu, čomu môžem veriť a jednoducho sa musím rozhodnúť pre tú – ktorú informáciu.

 

 


🔸 Ďalším tvojim skvelým knižným výtvorom je historický triler Piate prikázanie – Nezabiješ. Aký máš vzťah k tejto tvojej knihe? Čo ťa motivovalo k jej napísaniu? Akému obdobiu a téme sa v nej venuješ?

 

– Piate prikázanie sa odohráva v trinástom storočí na juhu Francúzska, potom sa dej presúva na územie dnešného Španielska. Možno by som ho nenazvala trilerom, aj keď sa v ňom vyskytuje zabíjanie a prenasledovanie. Sledujeme tu príbeh osirelého chlapca, ktorý nájde vzdelanie aj oporu v cirkvi a stane sa kňazom. Ako mladý muž, plný ideálov a krásnych predsavzatí je prevelený do Languedocu, kraja v oblasti zvanej Okcitánia. Pre cirkev ide o problematickú oblasť, kde prekvitá tzv. katarská viera. Tu sa hlavný hrdina stáva svedkom zahájenia prvej križiackej výpravy na území Európy, kde kresťania vyvražďujú kresťanov, porušujúc tým jedno z Božích prikázaní – to piate. Čo vidí a zažije, mu obráti život naruby. V podstate som na pozadí jeho príbehu chcela poukázať na myšlienky katarov, ich prenasledovanie a zabíjanie, ktoré pokračovalo celé stáročia. Na celú túto udalosť som natrafila čírou náhodou, keď som na internete objavila vetu „Zabite ich všetkých, Boh svojich rozozná.“ Tak totiž znel príkaz opáta, ktorý viedol vypálenie a vyvraždenie mesta Béziers.

 

 


🔸 Kníhkupectvá na Slovensku sú plné najrozličnejších kníh a najrozličnejších žánrov. Čo si ty osobne rada prečítaš? Dávaš si pri výbere záležať? Čo ťa vie zaujať?

 

– Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že rada čítam historické, dobrodružné a fantasy príbehy. Obľubujem aj detektívky, hlavne od Dicka Francisa. A literatúra faktu ma tiež dokáže zaujať.

 


🔸 Pracuješ momentálne na niečom? Alebo na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti?

 

– Vydavateľ má ešte jeden môj rukopis so slovanskou tematikou, a to o kniežati Koceľovi, Pribinovom synovi. Tu sa uzavrie Pribinov život a čitateľ môže sledovať príbeh jeho syna, tak málo známeho bežnému človeku. Pritom to bol panovník, ktorý významom v ničom nezaostával za takými menami ako Pribina, Rastic či Svätopluk. Len učebnice dejepisu ho spomínajú menej, než by si zaslúžil. Netuším však, kedy vyjde. Možno o rok?  Nechcem nič zakríknuť.

A momentálne mám predstavu o niečom, do čoho by som sa mohla onedlho pustiť. Najprv musím dať dokopy zopár kníh a získať z nich potrebné informácie. Ochotne mi v tom pomáha pani Némethová z Petržalskej knižnice, za čo som jej veľmi vďačná.

 

 


🔸 Čo pre teba znamená byť spisovateľkou? A práve tu na Slovensku, ako vnímaš podmienky pre súčasných slovenských spisovateľov? Aké možnosti má podľa teba začínajúci autor?

 

– Lucka, ja hovorím, že sa necítim byť spisovateľkou. Píšem pre radosť. Písanie ma neživí, na to mám prácu, písanie  ma iba upokojuje a pomáha mi. Necítim sa byť kompetentná ani na hodnotenie podmienok na Slovensku ako takých. Viem len to, čo som doteraz vypozorovala. Začínajúci autor má pramalú šancu na našom trhu preraziť. Mnohí neznámi autori majú obrovský problém vôbec nájsť vydavateľstvo, ochotné ísť do rizika so „zelenáčom“, pri ktorom nemá záruku zisku alebo aspoň čo najmenších strát. Odkedy píšem, spoznala som zopár vynikajúcich slovenských autorov, takmer neznámych nášmu čitateľovi. Ten totiž radšej siahne po osvedčených, zvučných menách spoza hraníc.

 


🔸 Máš nejaké svoje životné heslo, resp. motto, ktoré ťa motivuje a posúva ďalej? Čím sa riadiš vo svojom živote? ☺

 

– Spomenieš si na kráľa Miroslava z Pyšnej princeznej? Jeho: „Pred nikým sa neponižuj a nad nikým sa nevyvyšuj“ ma sprevádza už od dievčenských čias. A ešte krásne slová, ktoré napísal otec  môjmu bratovi do pamätníčka: „Miluj pravdu, pravdu háj, ži čestne, česť si zachovaj.“

 

 


🔸 Čo by si odkázala ľuďom, ktorý túžia po tom presadiť sa, či už v spisovateľskej alebo umeleckej oblasti? Čím by si ich motivovala?

 

  – Ja a motivovať niekoho? Fíha! No… nechcem Ťa sklamať, ale ani na mňa samú žiadne motivačné reči veľmi nepôsobia. Jednoducho musím sama prísť na to, čo mám urobiť. Hádam iba jedno by som povedala – keď niečo človek chce, nech sa nevzdáva, aby raz neľutoval premárnenú možnosť. Nech to skúša stále a stále dokola, až kým sa mu to nepodarí.

 


🔸 Aká je z tvojho osobného pohľadu dôležitosť kníh a rovnako aj umenia v ľudskom živote i spoločnosti? Ako sa na to pozeráš ty, pre ktorú ako spisovateľku sú knihy a písanie veľkou láskou a naplnením?

 

– Človek potrebuje pre život jesť, piť, dýchať. Ale aby nebol iba prázdnou nádobou, k tomu pomáha práve umenie. Prináša krásu. Je jedno, ktorý druh uprednostňujeme – obrazy, hudbu, literatúru či sochy alebo iné výsledky ľudskej tvorby – napĺňajú nás úžasom a radosťou. Navyše, pre mňa osobne sú knihy priateľmi. Odjakživa.

 

 


🔸 Knihy poskytujú čitateľovi nesmierny zážitok, ktorý nič nenahradí. Nepochybujem, že v tom so mnou súhlasíš. ☺ V priebehu posledných rokov však väčšina mladej generácie ešte väčšmi podľahla technike a elektronickým “hračkám“, a knihy akosi odsunula stranou. Ako sa na to pozeráš ty sama? O čo podľa teba prichádzajú?

 

– Je veľa mladých, ktorí čítajú knihy, čo je skvelé. Ale je pravdou, že sú obeťami dnešnej doby a bez elektroniky nevedia existovať. Stala sa nielen zdrojom zábavy a komunikácie, ale pre mnohých je aj nevyhnutným pracovným prostriedkom.

 


🔸 Každý spisovateľ sa nepochybne počas svojej kariéry stretne s pozitívnymi, ale aj negatívnymi reakciami. Ako sa ty vyrovnávaš, resp. ako spracovávaš kritiku? Ako si sa naučila zostať nad vecou? ☺

 

– Zostať nad vecou – to som sa asi ešte celkom nenaučila. Pochvala ma nesmierne poteší a negatívna kritika ma mrzí. Ale chápem, že každý máme nejaký vkus, takže pokým kritika je v rámci slušnosti, tak ju beriem. Nemám rada ľudí, ktorí vyjadrujú svoj názor neserióznym spôsobom.

 

 


Trochu podrobnejšie o Táničke:

 

Tatiana Macková sa narodila a žije v Topoľčanoch, miluje svoje deti a nenávidí nespravodlivosť.

Je autorkou fantasy novely Syn lesov a príbehu z obdobia križiackej výpravy Piate prikázanie. Vo svojej tvorbe sa v poslednom období zameriava predovšetkým na históriu. Jej knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou odkrýva doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov.

„Určite sa všetko neudialo tak jednoducho, ako to v niektorých prípadoch popisujú učebnice dejepisu. Život predsa nie je jednoduchý. Nič sa nedeje priamočiaro, prosto. Dnes a ani kedysi,“ tvrdí autorka o svojom románe Tieňohra.

 


Tatiana Macková so spisovateľkou Erikou Jarkovskou a vydavateľkou Andreou Harmanovou

Tatiana Macková so spisovateľkou Erikou Jarkovskou a vydavateľkou Andreou Harmanovou.

 


Čo jej zatiaľ vyšlo:

🔸 Prehľad titulov 🔸

 

Syn lesov

E-KNIHA

(2013, Tatiana Macková)

 

 

 

Fantasy Syn lesov prináša príbeh z tajomného kraja stromov. V časoch, kedy sa elfovia a ľudia neznesú, prichádza hlavný hrdina Sandro, potomok oboch rodov. Zmätený, nepoznajúc svoj pôvod, hľadá odpovede, ktoré upokoja jeho dušu. Raz spojí oba rody v mieri, no dovtedy musí čeliť nástrahám, bojovať o holý život i o lásku.

 

 

 

 


Milica a knieža

Knižná séria Nitky osudu

Edícia Kvety vášne
(2014, Artis Omnis)

 

Dejiny rodu Merovejovcov sú plné intríg, nenávisti a krviprelievania. Osirelý potomok mocných panovníkov, vychovávaný slovanskou pestúnkou, vyrastá v horách divokej Gálie, kde počúva príbehy o barbarských hrdinoch a sníva o dobrodružstvách. Postupom času sa z odvrhnutého princa stáva odvážny bojovník, ktorý prijme návrh franského kráľa odísť s karavánou zbraní do nebezpečného kraja za Dunaj. Tak sa v časoch boja proti avarskému útlaku zrodí medzi Slovanmi legenda o tajomnom franskom kupcovi Samovi, ktorý až tu, ďaleko od domoviny, naplní svoj osud. Prišiel, aby si svojou odvahou získal úctu, oslobodil ich, zjednotil a napokon im vládol. Prišiel, aby medzi nimi spoznal nielen sám seba, ale aj lásku jedinej ženy, o ktorej srdce sa oplatilo bojovať.

 

“ Doboví kronikári si vždy dali záležať na tom, aby sa na „veľké činy“ panovníkov nezabudlo. Vojny, vraždy, násilie… Iba lásky je v ich spisoch pomenej. Hrá v kronikách vedľa nenávisti a túžby po moci druhé husle, hoci sprevádza ľudstvo od okamihu jeho zrodu. Preto venujem túto knižku tým, ktorí majú radi históriu so všetkým, čo k nej patrí. „

 

– Tatiana Macková

 


Tieňohra

Knižná séria Nitky osudu

Edícia Kvety vášne
(2015, Artis Omnis)

 

Historický román Tieňohra odhalí tajomstvá ukryté pod ruinami kniežacieho hradiska na Zobore.

Môžeme sa iba domnievať, čo sa naozaj odohralo v roku 833 na území dovtedy pokojného Nitrianskeho kniežatstva. Jeho obyvatelia si vychutnávali pokoj a mier a netušili, že panovník susedného kniežatstva sa rozhodne všetko zmeniť. Nečakali útok, nevedeli, že príde smrť. Ani to, že vycvičené moravské vojská plienením a vraždením zničia všetko, čo poznali. Ich domovy, rodiny, zvyky dávnych predkov aj úctu k starým bohom.

Ani taktika a múdrosť kniežaťa Pribinu, či veľká láska jeho milovanej kňažnej nedokázali zastaviť tých, čo bažili po moci. Mier, pokoj aj samotná láska sú odrazu iba slová. Sloboda skončila v troskách horiacich osád a hradísk. Zostal smútok, sklamanie, iba iskrička nádeje. A nutnosť žiť ďalej…
Knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou približuje doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov.

 


Piate prikázanie – Nezabiješ

(2015, BESTSELER)

 

 

Nad Okcitániou sa zatiahli hrozivé mraky.
Kraj na juhu Francúzska, zvaný Languedoc, obchádzal tieň smrti.
Kraj, pýšiaci sa vzdelanosťou a hrdou kultúrou, bol odsúdený na zánik.
Nastali dni, kedy sa rytieri a bojovníci svätého kríža brodili krvou kresťanov, dym zakryl oblohu a mnohí z nich zostali zdesení vlastnou krvilačnosťou.

 

 

Dva dni im stačili na vyvraždenie mesta, iba prvého v rade ďalších miest.
21.a 22. júl roku 1209 sa zapísal do histórie smrťou nevinných obetí. Masaker v Béziers neprežil nikto. Podľa svedkov nebol ušetrený žiadny vek ani pohlavie. Jediný muž, žena, či dieťa.
„Neca eos omnes. Deus suos agnoscet.“
„Zabite ich všetkých. Boh rozpozná svojich,“ tak znel rozkaz.
Bol naozaj splnený do bodky?

 


Každý si nesie svoj kríž

Knižná séria Nitky osudu

Edícia Kvety vášne
(Artis Omnis)

 

 

 

 

– vydanie tejto očakávanej novinky je naplánované na október 2016.

 

Prečítajte si ukážku z knihy.

 

 


Tatiana Macková so spisovateľkou Evou Avou Šrankovou a vydavateľkou Andreou Harmanovou.

Tatiana Macková so spisovateľkou Evou Avou Šrankovou a vydavateľkou Andreou Harmanovou.







  
Mimoriadné poďakovanie Tatiane Mackovej. Autor článku Lucia Čaprnková
Doplnkový zdroj/Foto: Tatiana Macková, www.martinus.skliterarnalekarenusimony.sk

(Visited 338 times, 1 visits today)
The following two tabs change content below.

Lucia Čaprnková

multi-žánrový umelec a spisovateľ, básnik, herec, dizajnér, umelecký aktivista at Lucia Čaprnková Arts
Som slovenská multi-žánrová umelkyňa a spisovateľka, básnik, fotograf, dizajnér, návrhár, maľba, kresba, sochárstvo, herectvo, vlastné umelecké techniky a projekty, foto art, mnoho druhov umeleckej tvorby, atď. Moje umelecké zameranie je široké a pestré. Nestaviam fantázií a kreativite žiadne hranice. Venujem sa rôznej tvorbe, ktorá odráža môj pohľad na svet a moju fantáziu, snažím zachytiť emócie a poukázať na skutočné hodnoty života. Všetko o mojej činnosti nájdete na umeleckej stránke Lucia Čaprnková Arts a na spisovateľskej stránke Writer & Poet Lucia Čaprnková.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Jedna myšlienka “ROZHOVOR: Slovenská spisovateľka Tatiana Macková – jej svet kníh a láska k dávnej histórií

  • ejarkovska@centrum.sk'
    Erika Jarkovská

    Krásny rozhovor, želám Táničke spisovateľke (a zároveň mojej priateľke) iba to najlepšie a veľmi sa teším na jej knihy, všetky majú čestné miesto v mojej knižnici 🙂