ROZHOVOR: Slovenská spisovateľka Erika Jarkovská a jej indiánsky život 2


Erika Jarkovská, ktorú som požiadala o rozhovor, patrí medzi vynikajúce slovenské spisovateľky. Pozornosť čitateľov zaujme okrem skvelého štýlu, štylistiky a pútavého príbehu, aj tematika, ktorej sa venuje vo svojej tvorbe.

 

 

 

Život, bohatá kultúra, tradície, zvyky Indiánov, ich duchovný život a prístup k prírode, ju zaujali natoľko, že sa rozhodla vo svojej tvorbe venovať práve im.


 

  

 


Erika to však na slovenskom, ale aj českom knižnom trhu, nemala nikdy zďaleka také ľahké. Súčasný postoj vydavateľstiev k ponúknutým rukopisom sa zväčša odvíja od odhadovaného predpokladaného zisku a určitým spôsobom pretrváva akási zdržanlivosť k vydaniu žánru, ktorý je na knižnom trhu nový alebo na ňom nedominuje.

Svoje o tom vie aj Erika. Množstvo odmietnutí práve z tohto dôvodu zažila na vlastnej koži. Avšak ona sa nikdy nevzdala a za to, čo miluje, bojuje aj naďalej. 🙂


 

  

 


Prečítajte si rozhovor, v ktorom po prvýkrát exkluzívne poskytla niektoré informácie o sebe a svojej tvorbe:

 

 

Patríš medzi jedinečné slovenské spisovateľky, a to nielen vďaka svojmu vynikajúcemu rozprávačskému talentu, ale aj kvôli téme, ktorej sa venuješ vo svojich knihách. A tou je život, história a kultúra pôvodných obyvateľov Ameriky. Čo ťa priviedlo k písaniu? A čím ti počarovali Indiáni?

 

– K písaniu ma priviedla túžba splniť si sen z mladosti. Tak to zvyknem oficiálne hovoriť. Dnes ale prezradím aj to, čo tú túžbu nakoplo. Keď som mala asi 16 rokov, našla som doma pri upratovaní starý zošit. Po zbežnom prelistovaní som zistila, že je v ňom perom písaný príbeh z Divokého západu. Začítala som sa doňho, no nepamätám si už, o čom konkrétne príbeh bol. Spomínam si ale, kto bol jeho autorom: bola to spolužiačka mojej staršej sestry – a to ma prekvapilo. Vtedy sa zrodil môj „spisovateľský škriatok“, ktorý ma pokúšal tiež písanie vyskúšať. Odhodlala som sa na to ako 18-ročná, to už som mala v hlave z veľkej miery premyslený svoj príbeh z USA. A tak v lete 1983 vznikla prvá podoba (asi 25 strán) mojich už neraz spomínaných Bojovníkov dúhy (vtedy však ešte nemali meno). A potom s obrovskými prestávkami nastalo obdobie ich „dokončovania“,  lebo prišli maturity, práca, rodina, deti, kariéra a mnoho iných životných situácií, ktoré trvalo 26 rokov. Bojovníci dúhy sa do prvej oficiálnej podoby dostali v r. 2009. Potom som ich zavesila na portál Mám talent (projekt Ikaru), kde sa im dostalo prvej odozvy. Nikdy však nemali mať pokračovanie, ba ani ja som sa nezaoberala myšlienkou ešte niečo napísať. Ale podnety, ohlasy a kritika Bojovníkov ma vyburcovali k tomu, že na jar 2011 som sa pustila do ich prepracovania a škrtania (pôvodní Bojovníci mali totiž cca 380 strán). Keď som dokončila prerábku, múza mi pošepla pokračovanie, tak som sa hneď v októbri 2011 s obrovskou chuťou pustila do písania pokračovania Bojovníkov. No a potom už moje písanie nabralo neuveriteľné obrátky a išlo jedno za druhým. 🙂

 

– Čím mi počarovali Indiáni? Tvoriť práve o nich vyplynulo z potreby dokončiť myšlienku Bojovníkov. Bola tak veľká, že sa nezmestila do jedného dielu. 🙂 Celkovo vznikli tri pokračovania (Krv bojovníkov a Tanec bojovníkov). A čím viac som prenikala do problematiky histórie pôvodného obyvateľstva, tým viac ma lákalo deliť sa o informácie s čitateľmi. Paradoxne mi „počarovala“ tragickosť ich osudu.

 

 


Život, tradície a zvyky Indiánov sú veľmi bohaté. Čo na nich práve ty najviac obdivuješ? Čo ťa uchvátilo na ich spôsobe života?

 

– Celkovo ma na Indiánoch fascinuje ich duchovná spätosť s prírodou, úcta k Zemi – faune aj flóre, ich hudba, zvyky, ale aj pohľad na človeka ako takého a uvedomenie si jeho maličkej úlohy vo vesmíre.

 

 


Tvoje romány sa odohrávajú prevažne v minulosti, kedy pôvodní obyvatelia Ameriky čelili neľahkej situácií, najmä z dôvodu kolonizácie a príchodu nových osadníkov na ich územie. Venuješ sa tejto téme aj vo svojich knižkách?

 

– V každej svojej knihe sa vo väčšej či menšej miere venujem práve tejto problematike. Pretože v tom spočíva tragickosť Indiánov. A všade, kde sa mi to hodí, nezabudnem pripomenúť, aké všemožné prostriedky belosi – so súhlasom vlády USA – boli schopní použiť na ich vyhladzovanie.

 


A čo hovoríš na súčasný život Indiánov? Mnohí z nich prehlasujú, že sú aj naďalej utláčaní a v rodnej krajine podceňovaní. Počula si o tom?

 

– Čítala som o tom a stále sa dozvedám nové skutočnosti. Nielen z internetu a literatúry, ale aj od osôb, ktoré USA či Kanadu navštívili. Súčasnosť Indiánov je podľa mňa stále problematická a nedoriešená. V prevažnej miere žijú v rezerváciách a potýkajú sa s nezamestnanosťou (niekde až 80%), kriminalitou, alkoholizmom, domácim násilím. Ale aj zločinmi páchanými na ich etniku, pretože ak sa stane ujma Indiánovi (niekto ho okradne, zbije či dokonca zavraždí), štátna polícia sa príliš nezaoberá vyšetrovaním prípadu. Na facebooku som v „priateľstve“ s niekoľkými americkými domorodými stránkami. Keď si čítam ich príspevky, iba sa utvrdzujem v tom, ako sú Indiáni aj v súčasnej dobe diskriminovaní. Na druhej strane je však pravda aj to, že mnohí Indiáni sa zviditeľnili či už ako herci, speváci, športovci, aktivisti, politici. Ich cesta na vrchol však bola oveľa ťažšia než ne-indiánov. Celkovo sa súčasní Indiáni veľmi anganžujú v boji za ochranu prírody, za zachovanie prírodných zdrojov Zeme, hľadanie alternatívnych zdrojov energie a broja proti nadnárodným spoločnostiam devastujúcim prírodu. Ale ich snahou je aj zachovanie svojej kultúry, zvykov, tradícií – veľmi známe sú tzv. slávnosti pow-wow, organizované takmer po celých USA. Mnohé známe tváre zo šoubiznisu organizujú prednášky na témy prekonávania rozdielov mezi indiánskou a americkou kultúrou, či dospievania mládeže a ich začleňovania sa do spoločnosti. Mojimi obľúbencami s takýmito aktivitami sú herci bratia Spearsovci – Michael a Eddie -, s ktorých stránkou SpearsBrothersFans, ale aj s každým jednotlivo, sa tiež priatelím na facebooku. Mnohé veci, ktoré ma zaujímajú, mám teda z prvej ruky.

 


Odkiaľ čerpáš inšpiráciu a hľadáš postavy do svojich príbehov? Keďže mnohé z nich sú súčasťou skutočnej histórie.

 

– Hľadám veľa na internete. Tam je, ako sa hovorí, všetko 🙂 A z už spomínaných amerických stránok. Ale aj z literatúry a filmov.

 


 

Tvoje knihy sa tiež vyznačujú hlbokou myšlienkou a odkazom pre čitateľa. Je pre teba dôležité zanechať v človeku aj akési hlbšie ponímanie života a tým aj lepšie pochopenie života Indiánov?

 

– Jednoznačne. Ešte predtým ako sa pustím do písania príbehu, si premyslím práve hlavnú myšlienku a odkaz, ktorí by čitatelia mali nájsť medzi riadkami. Dúfam, že sa mi to aj darí.

 

 


Ako jediná na Slovensku píšeš príbehy s takýmto zameraním. Aké je to pre teba presadiť sa na slovenskom knižnom trhu a samozrejme pri oslovovaní vydavateľstiev? S čím si sa dosiaľ stretla?

 

– Veľa som sa stretávala s odmietaním. Až som si na to takmer zvykla 🙂 Bojovníkov som poslala spolu asi do 100 vydavateľstiev v SR aj CZ. Odmietlo ich 49, zvyšok sa nevyjadril. Podobný osud, i keď o niečo menej odmietavý, zažili aj ostatné moje knihy. No viem už o vydavateľstve, ktoré ma neodmietne nikdy – moje vlastné. Na jeho uvedení práve pracujem 🙂

 


Indiáni majú veľa krásnych myšlienok, múdrostí, príbehov a výrokov. Máš nejaký, ktorý považuješ za svoj obľúbený alebo sa s ním osobne stotožňuješ? Aký je to?

 

– Je ich veľa, ale mojím najobľúbenejším je: Život je len tieňom našich snov. Je to výrok Šialeného Koňa, vodcu oglalských Sjúksov, veľkého bojovníka za slobodu svojho národa, ktorý sa však nikdy nedočkal slobody. Paradoxne ho v septembri 1877 vo Fort Robinson zavraždili príslušníci indiánskej polície, kam sa prišiel vzdať po dlhých mesiacoch zúfalého odporu. Legenda hovorí, že jeho ľud bol následne odsunutý na sever do rezervácie zriadenej pri Missouri. Putujúc popri potoku Wounded Knee sa z kolóny odčlenili jeho rodičia, ktorí so sebou niesli srdce svojho syna. To pochovali na neznámom mieste pri spomínanom potoku. Odvtedy Sjúksovia oblasť okolo Wounded Knee považovanú za mystickú. Ja si výrok Šialeného Koňa vysvetľujem tak, že by sme sa nemali báť snívať nad hranice svojho života a najmä by sme nemali dopustiť, aby nás život obmedzoval v snívaní. Zároveň dodávam, že iba snívať nestačí.

 


 Rovnako tak, je nejaká osobnosť z indiánskych dejín, ku ktorej si nejakým spôsobom priľnula alebo si ťa získala svojim životným príbehom? Je niekto, koho obzvlášť obdivuješ? 

 

– Už som spomenula Šialeného Koňa, ale rovnako obdivuhodným vodcom bol aj Sediaci Býk. Traduje sa o ňom, že zomrel ako jediný slobodný Indián Ameriky, pretože nikdy nepodpísal nijakú zmluvu o odpredaji indiánskej pôdy belochom. Ale mojimi obľúbencami sú, pravdaže, aj hrdinky a hrdinovia, ktorých životné osudy sa stali podkladmi pre napísanie mojich príbehov: Zintkala Nuni (Osamelé vtáča), Kaúxuma Núpika (Spútaná divočinou) a iní.

 

 


Jedna tvoja knižka sa však zaoberá príbehom zo súčasnosti. Ako si sa dostala k myšlienke napísať ju, keďže zvykneš hovoriť, že to nie je žáner, ktorému sa chceš vo svojej spisovateľskej činnosti venovať? Mala si nejakú konkrétnu inšpiráciu alebo podnet?

 

– Podnetom k napísaniu príbehu zo súčasnosti bolo práve spomínané odmietanie vydavateľstiev, ktorí nechceli vydať nič s indiánskou tématikou. Viackrát mi bolo odporúčané, aby som napísala niečo súčasné o vzťahoch, o láske, o súčasných problémoch, proste niečo „pre ženy“. (Poznamenávam, že všetky moje knihy sú určené ženám. Kto čítal, môže dosvedčiť). Skúsila som teda a z mojej snahy vzišli Mŕtvi nemôžu milovať. Mám ich rada, pochopiteľne, ale nie je to moja „písacia šálka kávy“, preto takýto žáner je a pravdepodobne aj zostane raritou v mojej autorskej truhlici.

 

 


Mohla by si priblížiť svoju doterajšiu tvorbu? Aké knižky si doteraz napísala?

 

– Ktoré som napísala, alebo ktoré mi vyšli? 🙂 Okej, po prvý raz poskytnem kompletný zoznam mojej tvorby, s rokom napísania aj rokom vydania:

 

  1. Bojovníci dúhy. Pomsta bojovníkov (2011), kniha vyšla ako ebook 12/2013

  2. Bojovníci dúhy II. Krv bojovníkov (2011 – 2012)

  3. Bojovníci dúhy III. Tanec bojovníkov (2012)

  4. Osamelé vtáča (2013), kniha vyšla 5/2015

  5. Mŕtvi nemôžu milovať (2013 – 2014), kniha vyšla 3/2015

  6. Spútaná divočinou (2014), kniha vyšla 5/2016

  7. Sny vo vetre (2015)

  8. Posledný potomok (2015)

 


Pracuješ momentálne na niečom? Alebo na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti?

 

– Ja stále na niečom pracujem, som už taký tvorivý drak. Momentálne je to deviaty príbeh z prostredia kanadských Indiánov, o tragickej prevýchove v cirkevných školách v 20. storočí a dopade tejto prevýchovy na ich neskorší život. Tešiť sa môžete na všetky moje knihy. Sľubujem, že vyjdú všetky. Ďalší už pred tohtoročnými Vianocami, už sa pečie. 🙂

 

   

 


Život spisovateľa, najmä tu na Slovenku, nie je ľahký. Ja ťa však poznám ako veľkú bojovníčku, ktorá sa prekážkami nedá zastrašiť a už vôbec nie odradiť. Čo by si odkázala začínajúcim talentovaným ľuďom?

 

– Aby tvorili a pracovali na sebe a to aj napriek neúspechom. Aj aby v duchu výroku Šialeného Koňa snívali, koľko vládzu, a nevzdávali sa svojich snov za nijakú cenu. Skôr naopak, aby svoje sny žili, hoci zatiaľ v predstavách, lebo jedného dňa – a o tom som presvedčená – ich sny im prídu v ústrety.

 


A aké knižky vedia zaujať teba? Čo si rada prečítaš? Knižný trh sa v súčasnosti vyznačuje veľkou presýtenosťou. Ako vnímaš ty toto množstvo kníh z hľadiska kvality?

 

– Okrem fantasy a príliš zamilovaných románc čítam asi každý žáner. Najradšej mám westerny, sci-fi, detektívky, históriu, životopisy slávnych umelcov a hercov, literatúru faktu. Aby som knihu dočítala, musí ma zaujať a to: námetom, kompozíciou, štylistikou, postavami, ktoré „žijú“, dialógmi a odkazom. Lebo aj dobrý námet zahluší zlá kompozícia a ešte horšia štylistika, o nudne vykreslených postavách ani nehovoriac. A naopak: aj celkom obyčajný námet dokáže pozdvihnúť práve štylistika, kompozícia a postavy. Myslím si, že ak sa chce autor čo len trochu odlíšiť od množstva svojich kolegov na trhu, mal by sa držať dvoch vecí: prvej – písať o tom, o čom ešte nikto pred ním, alebo druhej – ak píše o tom, čoho sa už dotkli iní, potom by to mal písať celkom odlišne než tí iní. Aj to je to, čo si všímam na tvorbe ostatných autorov. Milujem, ak ma príbeh prekvapí, prinúti premýšľať, pátrať na internete po informáciách, miestach alebo postavách, dojme ma alebo nadchne krásou myšlienky. Žiaľ, zisťujem, že takýchto príbehov je našom trhu ako šafranu, nezáleží ani na tom, odkiaľ pochádza autor.

 

 


Čo to znamená pre začínajúceho spisovateľa presadiť sa na Slovensku? Ako by si to vysvetlila zo svojho osobného pohľadu ľuďom, ktorý sa rozhodli písať s cieľom vydať raz vlastnú knihu?

 

– Ako som už spomínala: písať, tvoriť, neprestať, skúšať, oslovovať… Ale možno sa aj zaujímať o to, či to, čo začínajúci autor píše, má potenciál čítanosti, resp. pre akú vekovú kategóriu píše a kto by mali byť jeho potenciálni čitatelia a obdivovatelia.

 


Aké je tvoje životné heslo, resp. motto, ktoré ťa motivuje a posúva ďalej? Čím sa riadiš vo svojom živote?

 

Nikdy sa nevzdávaj – to je moje motto a hovorí za všetko. Verím, že ten, kto si prečítal tento rozhovor, s najväčšou pravdepodobnosťou už prišiel na to, že ja nezvyknem hádzať flintu do žita. Aj keby sa čo robilo 🙂

 



 

Čo o Erike (možno) neviete:

 

Erika Jarkovská prežila detstvo v Turčeku uprostred Kremnických vrchov, vyštudovala chémiu v Banskej Štiavnici, pracuje a žije s rodinou vo Zvolene. Obdivuje vesmír a hviezdy, medzi jej koníčky okrem písania patrí čítanie.

Písomnej tvorbe sa venuje od roku 2010 a na knižnom trhu pôsobí predovšetkým ako autorka romanticko – dobrodružných príbehov, v ktorých sa zameriava na históriu Severnej Ameriky 19. storočia.
Jej príbehy sa opierajú o skutočné udalosti a životy skutočných osôb. A to, čo ju baví je práve dotvárať ich osudy. Nevyhýba sa ani témam zo súčasného Slovenska, hoci tým sa v budúcnosti plánuje venovať len okrajovo.

 

 


Trochu viac o vydaných knihách:

 

Bojovníci dúhy Pomsta bojovníkov  /e-kniha/

(2013, Koruna)

 

Vyberme sa do divokej Apacherie – na indiánske územie, ktoré dnes nájdeme už len na starých mapách. Krajina je tu rozpálená od slnka, kaktusy sa majestátne týčia k nebu, jastraby s roztiahnutými krídlami plachtia vysoko, vo vzduchu sa vznáša dym z táborových ohnísk a zem sa chveje od divokého cvalu koní. To sa k nám blížia hrdinovia príbehu. Započúvajme sa, vietor už prináša útržky ich slov…

Až zem bude spustošená, až rieky budú otrávené,
až more sčernie a vtáci začnú padať z mŕtvej oblohy,
Indián v poslednej chvíli znovu získa svojho ducha,
spojí sa s Bielym mužom a naučí ho úcte k zemi.
Potom spoločne povstanú proti nivočeniu
a stanú sa Bojovníkmi dúhy.

Indiánsky kmeň Zunov stráži v horách Huachuca rodový poklad, ktorý oči belochov ešte nevideli.
Mexický roľník Perez prinesie domov drahokamy, ktoré mu daroval starý Zuna. Tí, čo sa na ne ulakomia, však chcú viac, za čo on aj jeho synovia zaplatia životmi. Mercedes, Perezova dcéra, sa rozhodne pomstiť smrť otca aj bratov. Počas cesty za vrahmi ju osud spojí s Benjaminom, ktorý sa vybral hľadať šťastie do Kalifornie. Netušia, že karta sa čoskoro obráti, a kvôli mape k pokladu sa Mercedes stane prenasledovanou korisťou…
Aké nástrahy čakajú na hrdinov, podarí sa im potrestať vrahov? A čo ak nájdu počas cesty niečo cennejšie ako všetky drahokamy Zunov?

 


Mŕtvi nemôžu milovať  

Skutočný príbeh, ktorý sa nikdy nestal

(2015, Bestseler)

 

Hovorí sa, že keď je somárom príliš dobre, idú sa kĺzať. O tom niečo viem. S mojím mužom Cyrom sme sa jedného dňa rovnako ako tie somáre ocitli na klzisku“, tvrdí v úvode Heda Záborská, rozprávačka príbehu.
S manželom a dvomi dospelými dcérami žijú bežný život plný obyčajných starostí. Ale iba do chvíle, pokým sa Heda nerozhodne dostať naspäť peniaze od bývalého milenca, ktoré mu požičala. Namiesto toho sa stane svedkom jeho vraždy. Vtedy sa spúšťa reťaz udalostí, ktoré v priebehu jedného roka zmenia Hedin život a vyústia do prekvapujúceho rozuzlenia. Pretože povedané slovami hlavnej hrdinky: „Šťastné obdobie, kedy človek verí, že nič zlé sa mu nemôže stať, skončí, keď pochopí, že sa mu môže stať všetko.“

 


Osamelé vtáča 

(2015, Koruna)

 

K Ave Greenovej, ambicióznej a zatiaľ trochu citovo odmeranej manažérke finančnej spoločnosti v Bostone, zavíta jedného dňa príťažlivý mladík indiánskeho pôvodu Noah Cane a hneď pri prvom stretnutí to medzi nimi zaiskrí…

 

Noah pracuje ako kurátor v Sioux Falls, kde sa snaží všemožne pomáhať mládeži z rezervácie Rosebud. Máva však podivné sny. Opakovane sa mu v nich zjavuje domorodá žena Zintkala Nuni, ktorá umrela pred viac ako sedemdesiatimi rokmi. Na jej naliehanie pátra po minulosti svojich predkov, nájde ukryté dokumenty a dozvie sa z nich prekvapivé fakty. Tie ho privedú do Bostonu, kde sa snaží presvedčiť Avu, že je pravnučkou Zintkaly Nuni. Po počiatočnej nedôvere zo strany Avy napokon spoločne odhalia, že hlas ducha domorodej ženy nebol márny. Podarí sa im naplniť poslanie, ktoré im zverila Zintkala Nuni a ktoré sa ukázalo byť mocnejšie než smrť?

 


Spútaná divočinou

(2016, Artis Omnis)

 

Lavinia MacKayová prehovorí otca, aby ju vzal do ústia rieky Kolumbie, kde má byť vybudovaná obchodná pevnosť Astoria. Keď v New Yorku nastúpi na palubu fregaty, považuje cestu za vzrušujúce dobrodružstvo. Netuší, že domov sa už nikdy nevráti.

 

Do jej života zakrátko vstúpi domorodý muž Kvangon a ona sa doňho bezhlavo zamiluje; na opätovanie jeho lásky však čaká márne. Až ako zrelá žena spozná, že musela prejsť tisícky míľ, aby sa dozvedela svoj osud, že musela trpieť, aby zistila, čo je skutočné šťastie, že musela veľa premýšľať, aby sa dokázala tešiť z toho, čo jej zostalo, a že sa musela nesprávne zamilovať, aby pochopila, čo je naozajstná láska.

Historický román Spútaná divočinou je príbeh o hľadaní ľudského šťastia a tajomstva, ktoré drží muža a ženu pospolu po celý život. Odohráva sa v prvej tretine 19. storočia v Severnej Amerike, keď ľudské osudy poznačí druhá vojna za nezávislosť medzi USA a Britániou aj vzájomné súperenie kožušinových spoločností.

 


 

   

 


Mimoriadné poďakovanie Erike Jarkovskej. Autor článku Lucia Čaprnková
Doplnkový zdroj: www.bestseler.skwww.martinus.sk,
Foto: www.facebook.com/Erika-Jarkovská-autorka, www.google.sk

 

 

 

 

 

(Visited 484 times, 1 visits today)
The following two tabs change content below.

Lucia Čaprnková

multi-žánrový umelec a spisovateľ, básnik, herec, dizajnér, umelecký aktivista at Lucia Čaprnková Arts
Som slovenská multi-žánrová umelkyňa a spisovateľka, básnik, fotograf, dizajnér, návrhár, maľba, kresba, sochárstvo, herectvo, vlastné umelecké techniky a projekty, foto art, mnoho druhov umeleckej tvorby, atď. Moje umelecké zameranie je široké a pestré. Nestaviam fantázií a kreativite žiadne hranice. Venujem sa rôznej tvorbe, ktorá odráža môj pohľad na svet a moju fantáziu, snažím zachytiť emócie a poukázať na skutočné hodnoty života. Všetko o mojej činnosti nájdete na umeleckej stránke Lucia Čaprnková Arts a na spisovateľskej stránke Writer & Poet Lucia Čaprnková.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

2 myšlienky “ROZHOVOR: Slovenská spisovateľka Erika Jarkovská a jej indiánsky život

    • Lucia Čaprnková

      Rado sa stalo, Erika. Tiež som veľmi potešená, že si tak rada prijala moje pozvanie urobiť rozhovor a samozrejme, že to v tebe zanechalo pozitívne pocity. Veľmi si to cením a verím, že budeme mať ešte veľa možnosti zopakovať si to. 🙂