Stratení anjeli – portréty bezdomovcov fotografa Leeho Jeffriesa


Hlboké životné príbehy, aj to je odkaz v tvárach ľudí zachytených na úžasných fotografiách od umelca a súčasného realistického fotografa Leeho Jeffriesa, ktorý je zameraný na zachytávanie a vyobrazenie bezdomovcov.

 

 

Jeho fotografie v sebe nesú závažnosť a autenticitu, ktorá vystupuje zo skutočných ľudských vzťahov a osudov. Lee Jeffries spoznal každého človeka pôsobiaceho na jeho fotografiách osobne, niekedy sa s ním dokonca podelili o svoje skúsenosti s drsným prespávaním na ulici pre vybudovanie skutočného vzťahu.

 

 

Cez ohromujúce zábery, Lee Jeffries vyjadruje túto srdca sa dotýkajúcu intimitu a zachytáva univerzálnu krásu ľudstva.

 

 

Lee Jeffries žije a pracuje v Manchestri. Je samouk-umelec, ktorý začal svoju misiu, rozprávanie príbehov bezdomovcov asi pred desiatimi rokmi. Spolupracoval so známim francúzskym pouličným umelcom Jefom Aerosolom a usporiadali spoločnú duo výstavu  „Synergy“, predstavenú v Paríži v roku 2015 a v roku 2016 na >french art studio v Londýne.

 

 

A čo Leeho Jeffriesa priviedlo k jeho poslaniu?

V roku 2008, ako účtovník a amatérsky fotograf bežal v Londýne maratón. Deň pred pretekmi sa Jeffries potĺkal po meste a fotil. V blízkosti Leicester Square obrátil svoj fotoaparát na mladú ženu bez domova, ktorá sa chúlila v spacáku medzi obalmi z čínskych potravín.

„Ona si ma všimla a začal kričať, aby upútala pozornosť okoloidúcich,“ hovorí Jeffries. „Mohol som v tej chvíli urobiť dve veci,  jednoducho v rozpakoch odísť alebo ísť znova za ňou a ospravedlniť sa jej.“

Vybral si druhú možnosť, prešiel cez ulicu a sadol si k nej. Osemnásťročná žena, ktorej pleť prezrádzala, že bola závislá na drogách, rozpovedala Jeffriesovi svoj príbeh: jej rodičia zomreli, nechali ju bez domova, a teraz žije v uliciach Londýna.

 

 

Táto skúsenosť mala hlboký dopad na Jeffriesa. Zaostril svoju pozornosť na ľudí bez domova a predmetom jeho pouličného fotografovania, rovnako ako definíciou jeho práce sa stali práve bezdomovci. Nechcel týchto ľudí vykorisťovať alebo si ukradnúť fotografie, tak ako to robilo mnoho iných fotografov, ktorí videli bezdomovcov ako ľahký cieľ. V snahe o vytvorenie intímnych portrétov sa Jeffries ako prvý pokúsil spojiť s každou osobu individuálne.

 

 

„Musím vidieť nejaké emócie v objektoch fotografovania,“ hovorí Jeffries. „Najmä pri pohľade na ľudí, v očiach, ktoré vidím, spoznávam a cítim emócie, a tento proces sa opakuje znova a znova.“

 

 

Jeffries sa snaží udržať kontakt tak neformálne ako je to len možné. Zriedkakedy berie na vedomie, že to okamžite vyvoláva podozrenie, a radšej fotí, zatiaľ čo sa s nimi rozpráva  a zachytáva „skutočný cit“ v nich.

„Ja som vstúpil do ich sveta,“ hovorí. „ Všetci ostatní okolo nich chodia, akoby boli neviditeľní. Kráčam cez strach v nádeji, že si ľudia uvedomia, že títo ľudia sú rovnakí ako ja a vy. “

 

 

Jeffries využil čas počas prázdnin a trikrát cestoval do Skid Row v Los Angeles, rovnako ako Las Vegas, New Yorku, Londýna, Paríža a Ríma, aby pokračoval vo svojom projekte. Spôsob, akým Jeffries spracováva jeho obrazy s ťažkým použitím tieňa a svetla je priamy odkaz k náboženským podtextom, po akých on siahol pri fotografovaní žobrákov a bezdomovcov v Ríme.

Účinok, ktorý na neho majú títo ľudia je rovnako ťažký:

„Keď hovorím s týmito ľuďmi, nemôžem potom kvôli emóciám, ktoré vo mne vyvolávajú len tak odísť, takže keď sa dostanem  k týmto záberom späť v svojom počítači, pôsobia tak emocionálne, že niekedy začnem plakať pri ich spracovávaní, “ priznáva Jeffries.

 

 

Jeho vášeň stala jeho životným poslaním. Používa svoje fotografie na upozornenie a získavanie finančných prostriedkov pre bezdomovcov, posiela obrázky na Flickr a prihlasuje ich do súťaží. V priebehu posledných troch rokov sa Jeffries  umiestnil na treťom, dvakrát na druhom mieste Amateur Photographer magazine award a získal výsledky v jednotlivých mesačných súťažiach. Každý z pol tucta fotoaparátov, ktoré v týchto súťažiach vyhral, boli darované pri získavaní finančných prostriedkov pre charitatívne organizácie, vrátane bezdomovcov a organizácií pre zdravotne postihnutých. Výťažok z Jeffriesovej knihy, ktorá sa vyznačuje portrétmi bezdomovcov bola využitá pre Union Rescue Mission v Los Angeles a pre akúkoľvek charitu umožnil použitie jeho obrazov zadarmo. Jeffries tiež usporadúva v Londýne a New Yorku maratóny, aby získal peniaze pre Shelter, britskú ubytovaciu charitu. Zaviazal sa, na viac ako osobnej úrovni, na nákupoch obedov pre muža, ktorý stratil prsty na rukách a nohách, kvôli omrzlinám, či prevozom ženy s infekciou do nemocnice, keď bola chorá. Jeffries odhaduje, že investoval tisíce dolárov do týchto jednotlivcov, ale to, čo dal z hľadiska pocitu dôstojnosti a prejavenia záujmu je nesmierne.

 

 

Kniha Lost Angels (Stratení anjeli)

Ako cestoval v Európe a Spojených štátoch, Lee Jeffries sa stretol s mnohými ľuďmi bez domova, zoznámil sa s nimi a vyjadril svoje emócie tým, že ich odfotografoval.

 

book-lost-angels  book-lost-angels (1)

 


Galéria

 

Autor článku: Lucia Čaprnková
Zdroj: www.time.com, www.frenchartstudio.com
Foto: www.facebook.com, www.en.yellowkorner.com

 

(Visited 412 times, 1 visits today)
The following two tabs change content below.

Lucia Čaprnková

multi-žánrový umelec a spisovateľ, básnik, herec, dizajnér, umelecký aktivista at Lucia Čaprnková Arts
Som slovenská multi-žánrová umelkyňa a spisovateľka, básnik, fotograf, dizajnér, návrhár, maľba, kresba, sochárstvo, herectvo, vlastné umelecké techniky a projekty, foto art, mnoho druhov umeleckej tvorby, atď. Moje umelecké zameranie je široké a pestré. Nestaviam fantázií a kreativite žiadne hranice. Venujem sa rôznej tvorbe, ktorá odráža môj pohľad na svet a moju fantáziu, snažím zachytiť emócie a poukázať na skutočné hodnoty života. Všetko o mojej činnosti nájdete na umeleckej stránke Lucia Čaprnková Arts a na spisovateľskej stránke Writer & Poet Lucia Čaprnková.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *